Architektonická koncepcia vychádza z merítka a tradície obce. Kostol má byť zasvätený Sv. krížu, jeho Povýšeniu – ponímaného ako najvyšší symbol lásky, cesty, nádeje …
Kostol je umiestnený v samom ťažisku obce, pod neďalekým lesíkom.
Liturgický priestor je ohraničený dvoma nosnými stenami – „rukami“ ochraňujúcimi pokoj a lásku. Steny sa vzájomne nedotýkajú a umožňujú prístup svetla cez vitráže.

Strecha je z drevených nosníkov, obalená zvnútra sadrokartónom. Po jej obvode v dotyku nosných stien sú strešné svetlíky. Nad vstupom do kostola je chórus s miestom pre organ.
Zaoblený vstup nadväzuje na spovednú miestnosť, slúžiacu aj pre rodičov s deťmi, zákrestiu a hygienické zázemie. Z neho je prístup do hlavnej lode a schodiskom na chór. Z juhu lode je navrhnutá nika pre oltár Panny Márie.

Svätyňa je prístupná tromi kamennými stupňami. Podlaha je z travertínu, respektíve svetlej dlažby. Z nej „vyrastajú“ travertínové bloky: obetný stôl, ambona a krstiteľnica. Svätostánok je zo zinkového, umelecky stvárneného, odliatku. Sédes a lavice sú z dreveného masívu.
Svätyni dominuje kríž umiestnený na spojnici stien, po celej ich výške a je umelecky stvárnený ako vitráž.