Bačkovík

Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia Bačkovík o ploche 418 ha. Nachádza sa v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.

Urban plan | More

Baldovce

Obec ležiaca v blízkosti Spišského hradu, známa hlavne svojou minerálnou vodou Baldovská. Pozostatky minerálnych kúpeľov.

Urban plan | More

Batizovce

Prvá písomná zmienka o Batizovciach pochádza z roku 1264. Chotár obce Batizovce sa nachádza vo Fatransko-tatranskej oblasti, konkrétne v západnej časti Popradskej kotliny. Je situovaný asi 11 km severozápadne od mesta Poprad. Katastrálne územie hraničí s chotármi: Vysokých Tatier-St.Smokovca, Gerlachova, Svitu, Popradu-Veľkej, Štôly, Mengusoviec a Lučivnej.

Urban plan | More

Bátovce

Bátovce, starým nemeckým názvom Frauenmarkt, ležia 231 m nad morom v Podunajskej nížine, v severo-východnej časti Ipeľskej tabule medzi Levicami a Pukancom. Obec je chránená od severu južnými výbežkami slovenských krušných hôr, na juhozápade je otvorená. V minulosti bola obec banským mestom s kráľovskou mincovňou. Mincovňa stála na mieste terajšieho obecného úradu

Urban plan | More

Bidovce

Obec s veľkým potenciálom rozvoja rekreácie a cestovného ruchu. Prítomnosť geotermálnych vrtov.

Urban plan | More

Boliarov

Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia Boliarov o ploche 938 ha. Obec sa nachádza v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.

Urban plan | More

Buglovce

Ležia v okrese Spišská Nová Ves, 465 metrov nad morom, v Hornádskej kotline, 14 km na VJV od Levoče. Vyznačuje sa hnedými lesnými pôdami. Zalesnená je juhozápadná časť chotára, kde prevláda smrek a borovica.

Urban plan | More

Bukovec

Obec Bukovec sa nachádza len necelé štyri kilometre západným smerom od okraja Košíc, mestskej časti Košice-Myslava. V súčasnosti je to známa rekreačná oblasť s vodnými nádržami.

Urban plan | More

Bunetice

Táto malebná dedinka, leží v prameni riečky Trstianky vo východnej časti Košickej kotliny v regióne Šariš. Je tu pahorkatinnatý povrch a hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1413 (Bynyatha). Názov obce je odvodený od slovanského osobného mena Buňata. V 16. storočí bola obec majetkom kecerovcov a dedičov košického mešťana Juraja Gabriela. V roku 1427 mali Bunetice 14 usadlostí, v roku 1828 20 domov. Za prvej Československej republiky sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia, výrobou podvalov. V novembri 1944 počas 2 sv. vojny boli v obci nemeckými fašistami zajatí a zavraždení siedmi talianski vojaci. Tento strašný akt dodnes pripomína pomník v lese nad obcou, kde toho času boli pochované telá padlých. V roku 1996 bol zriadený rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý dňa 29.9. slávnostne posvätil pomocný biskup Bernard Bober. Je to filiálka rímskokatolíckeho farského úradu Kecerovce. Pri OcÚ je zriadená Obecná knižnica a DHZ Bunetice. V obci pôsobí aj PZ Balaška. Okolie obce je vhodné na oddych a prechádzky krásnou prírodou. Obec je členom Olšavského mikroregiónu.

Urban plan | More

Čakanovce

Prvú písomnú zmienku o obci Čakanovce poznáme z roku 1276. Vtedy sa spomína spolu s Bidovcami a Svinicou. Poznáme aj záznam z roku 1282, kde sa uvádza veľká cesta, ktorá tu vedie. V tom čase už teda Čakanovce boli veľkou vyvinutou dedinou. V roku 1293 držal Svinicu a Bidovce muž menom Peter, zvaný Peteuch, syn Petra zo Svinice. Podľa vyjadrenie historika Branislava Varsika musel v tom čase držať aj Čakanovce, pretože patrili do Svinického panstva.

Urban plan | More

Cernina

Obec Cernina sa nachádza v Nízkych Beskydách, v Ondavskej vrchovine, v pramennej oblasti Cerninky, ktorá je ľavostranným prítokom Tople, v nadmorskej výške 290 – 350 m. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 245 m v nive potoka Cerninka, najvyšší dosahuje kóta Makovica (655 m n. m.) na severnom okraji katastra. V rámci environmentálnej regionalizácie SR sa kataster obce Cernina nachádza mimo zaťažených oblastí, v oblasti prostredia vyhovujúceho až vysokej kvality. V rámci environmentálnych regiónov Slovenska leží v regióne

Urban plan | More

Čižatice

Čižatice sú charakterizované dobrými dopravnými väzbami na centrá vybavenosti – Kecerovce, Rozhanovce a Košice, s prijateľnými vzdialenosťami, čo im dáva značný rozvojový potenciál v oblasti bývania i vybavenosti. Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia o ploche 389 ha.

Urban plan | More

Dargov

Obec Dargov leží na juhovýchodnom úpätí strednej časti Slanských vrchov v doline potoka Trnavka. Prevažne zalesnenú vrchovinnú časť chotára tvoria treťohorné pyroxenické andezity a ich pyroklastiká, odlesnenú pahorkatinu v okolí obce treťohorné íly. Má hnedé lesné pôdy. Nadmorská výška obce v jej strede je 260m , v jej chotári je 220 – 860 m. Počas oslobodzovacích bojov bola obec 7 týždňov vo frontovom pásme, 26.11.1944 ju Nemci vypálili. Pri bojoch o Dargovský priesmyk padlo v decembri v roku 1944 a januári 1945 vyše 20 000 vojakov. Po oslobodení bola obnova obce.

Urban plan | More

Dubinné

Prvá písomná zmienka o obci Dubinné je z roku 1327, keď kráľ Karol Róbert daroval Dubinné zemanom Blažejovi a Jánovi z Fony. Šľachtici z Fony vlastnili obec len v druhej štvrtine 14. storočia. Po smrti bezdetného Blažeja získal v roku 1352 Peter Cudar a stala sa majetkovou súčasťou panstva Makovica. Dubinné patrilo k veľkým dedinám (1427). Koncom 15.storočia bola obec spustošená poľskými vojskami. V roku 1492 bolo obhospodarovaných 8 sedliackych usadlostí. V roku 1600 pozostávalo sídlisko z dvadsiatich obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia bolo stredne veľkou dedinou. V roku 1711 sa dedina vyľudnila v dôsledku ťažkých životných podmienok. Rok 1868 bol rokom moru a hladu.

Urban plan | More

Ďurďošík

Obec blízko Košíc, ležiaca pri budúcej diaľnici na Ukrajinu. Prítomnosť geotermálnej energie. Prvú písomnú zmienku o obci Ďurďošík poznáme z roku 1330. Podľa nej vieme, že Ďurďošík predtým patril komesovi Budunovi (Bodun) z rodu Aba spolu s Ďurkovom, Chabžanmi a Janovíkom. Pre nevernosť kráľovi však o ne prišiel a na základe kráľovskej donácie ich už držal Imrich, syn Pavla, vnuk Kompolta z rodu Aba. V roku 1330 však musel spomínaný Imrich vydať z týchto odobraných majetkov na dievčenskú štvrť.

Urban plan | More

Gemerská Hôrka

Leží na rozhraní juhozápadnej časti Slovenského krasu a Rimavskej kotliny, na nive a terase rieky Slaná, na polceste medzi mestami Rožňava a Tornaľa. Ako pokračovateľka stredovekých zemianskych usadlostí Malach a Özörény, oba doložené v r. 1243, patrí medzi najstaršie usadlosti v Gemeri. Názov Horka začína používať od r. 1413 a názov Gemerská Hôrka od r. 1927. Nachádza sa tu reformovaný kostol z roku 1786 a niekoľko starších vidieckych domov. Dnes vyspelá priemyselná obec, ktorej meno po celom svete preslávili závody ako sú Gemerská Celulózka a Papiereň (1883–1992) a SCA Hygiene Products.

Urban plan | More

Giraltovce

Giraltovce ležia v Raslavickej brázde, ktorá je časťou Ondavskej vrchoviny. Územie patrí do oblasti Nízke Beskydy v provincií Východné Karpaty.

Urban plan | More

Heľpa

V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca v horehronských železiarňach. V období prvej Slovenskej republiky sa ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie, obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok Krivuľa, ktorý preteká obcou.

Urban plan | More

Horné Srnie

Horné Srnie leží na slovenskej strane Bielych Karpát, v ústí Vlárskeho priesmyku na strednom Považí, približne na 18 stupni východnej zemepisnej dĺžky a na 49 stupni severnej zemepisnej šírky. Je typickou pohraničnou oblasťou, ktorej chotár susedí s chotármi obcí patriacimi nielen do vlastného okresu a kraja, ale aj Zlínskeho kraja. Stred obce má nadmorskú výšku 257 metrov nad morom.

Urban plan | More

Hrabovec

Urban plan | More

Hrašovík

Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu, severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 – 1998 bol porast obnovovaný. Obyvatelia väčšinou pracujú v priemyselných podnikoch a súkromných firmách v okolí. V súčasnosti má obec 247 obyvateľov a hospodári na rozlohe 170 ha. Nadmorská výška stredu obce je 215 m n.m., najnižšia výška v chotári je 192 m n.m. a najvyššia výška v chotári je 315 m n.m.

Urban plan | More

Hrhov

Obec Hrhov sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska, v oblasti Gemersko-turnianskeho krasu, súčasti Severozápadných karpát. Leží v doline Turnianskeho potoka zovretej planinami Dolného a Horného vrchu. V okolí Hrhova známy stavebný materiál, tzv. sladkovodný vápenec, alebo travertín, známy ako hrhovská tufa vznikol počas posledných 100 tisíc rokov. Najvýznamnejším vodným tokom v chotári Hrhova je Turniansky potok, hrhovčanmi nazývaný Derék, prameniaci pri Silickej Jablonici.

Urban plan | More

Jablonov

Obec Jablonov patrí nepochybne k najstarším obciam na Spiši. Jej geografická poloha, rozloha, veľkosť katastrálneho územia, bohatstvo lesov, fauny a flóry ju radia medzi popredné obce stredného Spiša.

Urban plan | More

Kecerovce

Riešené územie je vymedzené hranicou dvoch katastrálnych území Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany o ploche 991 a 389 ha. Obec Kecerovce sa nachádza v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava. Koncentrácia obyvateľstva a jeho demografická charakteristika, sociálna infraštruktúra a poloha vo vzťahu k okolitému osídleniu a v podhorí Slánskych vrchov vytvárajú predpoklady pre cynamizáciu osídlenia a rozvojové možnosti v tomto území do budúcnosti.

Urban plan | More

Kecerovský Lipovec

Člen Olšavského mikroregiónu. Obec ležiaca blízko Košic. Nad Kostolianskym potokom zvyšky hradu Lipovec, zaniknutého v 16. stor. Na cintoríne drevené stĺpové náhrobníky z 1. pol. 20. stor.

Urban plan | More

Klčov

Obec Klčov leží na rozhraní Levočských vrchov a Hornádskej kotliny medzi Levočou a Spišskou Kapitulou. Poloha Klčova je daná severným okrajom Hornádskej kotliny, kde sa stretáva geologickotektonický lom staršieho Slovenského Rudohoria, bohatého na ložiská medi, ortute a iných kovov a mladšieho Karpatského pohoria. Ponad obec bude vedená trasa novej diaľnice D1, úsek Branisko-Levoča.

Urban plan | More

Kojšov

Ku Kojšovu neodmysliteľne patrí panoráma masívu Folkmarskej skaly (910 m.n.m.) v ktorej tieni je menej výrazný hrebeň Murovanej skaly so začiatkom na Kojšovskej skale (862 m.n.m.) S Kojšovom je spojená aj dobre známa Kojšovská hoľa, ktorá je najvýchodnejším bodom voloveckého hrebeňa a zároveň významným lyžiarskym strediskom.

Urban plan | More

Kojšov - Kojšovská Hoľa

Známe lyžiarske stredisko pri Košiciach. Krásne výhľady do širokého okolia. Na vrchole je bývalá meteorologická stanica – v súčasnosti nevyužívaná. Pripravuje sa prepojenie dolín pomocou lanoviek. Najvyšší bod je vo výške 1248 m.n.m

Urban plan | More

Kokava nad Rimavicou

Obec leží v Slovenskom rudohorí v doline Rimavice.

Urban plan | More

Kokava nad Rimavicou - Línia Háj

Lyžiarske a turistické stredisko situované v Stolických vrchoch, cca 11 km od Kokavy nad Rimavicou v nadmorskej výške 620 –820 m. n. m.

Urban plan | More

Komárov

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine, ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz, Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.

Urban plan | More

Košice - Košická Nová Ves - Mestská časť

Košická Nová Ves je mestskou časťou Košíc, druhého najväčšieho mesta na Slovensku. S centrom mesta ju spájajú autobusové a trolejbusové linky MHD. V obci je zriadená materská škola a Detský domov. Športové aktivity sa realizujú na futbalovom štadióne a tenisových dvorcoch. V poslednom období sa tu rozvíja i podnikateľská činnosť, pribudli obchody, reštaurácie a služby. Blízkosť mesta a príjemné prostredie sa stalo atraktívnym pre bývanie a prinieslo rozmach výstavby nových rodinných domov.

Urban plan | More

Košice - Východné mesto

Pripravovaná nová mestská časť Košíc. Najväčší urbanistický zámer v Košickom kraji za posledných 20 rokov. Navrhovaná štvrť pre 40.000 – 50.000 obyvateľov. Rozprestiera sa na území od Krásnej nad Hornádom až po Sady nad Torysou. Navrhovaným územím prechádza pripravovaná diaľnica. Územie ponúka investičné možnosti pre výstavbu rodinných domov, bytových domov, občianskeho vybavenia, skladov, športových aj rekreačných zariadení.

Urban plan | More

Košická Belá

Severná oblasť v blízkosti terajšej vodnej priehrady Ružín pre svoj vrchovatý charakter bola osídlení neskoršie, ako iné časti okolia Košíc. Najstaršou dedinou v tejto lokalite je Košická Belá. Vznikla pre rieke Belej, ktorá sa tiahla popri ceste vedúcej z Košíc na Spiš.

Urban plan | More

Kučín

Obec Kučín leží v južnej časti Nízkych beskýd v doline Tople. Spomína sa v roku 1315. Od stredoveku patrila rodu Perényiovcov, panstvu hradu Šariš a neskôr Illésházyovcom. Počas prvého sčítania ľudu v roku 1787 mala obec 43 domov a 311 obyvateľov, v roku 1828 80 domov a 599 obyvateľov. V roku 1910 v nej žilo 301 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.

Urban plan | More

Kurima

Na mieste súčasnej obce Kurima sa našli archeologické dôkazy o existencii slovanského sídliska v 7. až 8. storočí. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1270. Bola strediskom panstva, neskôr súčasťou Makovickej dŕžavy. Zo 14. storočia pochádza rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela. Kostol zdobí gotická pieta zo začiatku 15. storočia. Približne v rovnakom období získala Kurima jarmočné právo a status mestečka. V katastri obce sa nachádzajú ešte dve kaplnky. Jedna z nich bola postavená koncom 17. storočia ako rotunda. Svetská pamiatka – klasicistický kaštieľ, pochádza zo začiatku 19. storočia. Z ľudovej architektúry sa zachovala pôvodná drevenica. Starý mlyn, píla a vodný mlyn tiež dokladujú technickú zručnosť pôvodných obyvateľov. V obci sa nachádzajú dva staré židovské cintoríny. Občanom Kurimy sú k dispozícii základné školské zariadenia, zdravotné stredisko, dostatok obchodov a podnikov služieb.

Urban plan | More

Kurimka

Obec leží v Nízkych Beskydách v hornej časti údolia Kurimky, severného prítoku Tople v nadmorskej výške okolo 330m. Vlastivedný slovník obcí Slovenska udáva vznik obce ešte pred rokom 1427. Najstaršia písomná správa o Kurimke je v súpise zdanených dedín z roku 1548, kedy už boli obyvatelia obce povinní platiť daň kráľovi. Kurimka patrila k rusínskym dedinám panstva Makovica. Z názvu obce možno usudzovať, že prvými budovateľmi obce boli obyvatelia Kurimy, resp. názvom Kurimka už skôr pomenovali tunajší potok, ktorý potom prešiel aj na dedinu. Obec založil šoltýs s usadlíkmi. Kurimka bola najmladšou dedinou v okolí. Obec sa zo začiatku spomína pod názvom Kwrymka, neskôr ako Kurinka (1786) až v roku 1808 dostala dnešný názov Kurimka (maď. Kurimka – Kiskurima). V roku 1600 mala obec 20 obývaných poddanských domov a obydlie šoltýsa. K obci patril aj mlyn. Pre farára bolo vyčlenené pole v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Začiatkom 17. storočia obec patrila k stredne veľkým dedinám s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Obec sa v roku 1711 kvôli úteku poddaných takmer vyľudnila. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Na sezónne práce odchádzali do južných stolíc. V polovici 19.storočia postihol obec hlad, čo malo za následok vysťahovalectvo. V roku 1828 mala obec 72 domov a 564 obyvateľov. Po II. svetovej vojne z našej obce odišlo veľa mladých ľudí za prácou do miest kde aj bývali. Do obce prichádzali len na návštevy k blízkym.

Urban plan | More

Licince

Obec Licince leží južne od Jelšavy v údolí rieky Muráň. Kataster obce má 1830 ha a žije tu 683 obyvateľov. Prvýkrát sa obec spomína v roku 1243 pod názvom Lincha. Patrila kráľovskému hradu Gemer. Neskôr sa vlastníkmi Liciniec stali Ákosovci a po nich Bebekovci. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a remeslami, najmä hrnčiarstvom, kováčstvom a uhliarstvom. Pamiatkami obce sú dva jednopodlažné klasicistické kaštiele z konca 18. storočia. Dolný kaštieľ bol nedávno rekonštruovaný a v súčasnosti má ambície stať sa ubytovacím zariadením. Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša Biskupa postavený v roku 1830 na mieste stredovekého kostolíka zo 14. storočia.

Urban plan | More

Lubeník

Obec Lubeník sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v malebnej Muránskej doline, na ľavom brehu rieky Muráň v polovici cesty medzi mestami Jelšava a Revúca. Od svojho vzniku bola príslušenstvom Muránskeho panstva, historicky patrila do Gemerskej župy, do roku 1960 k okresu Revúca, v rokoch 1960 až 1996 do okresu Rožňava a od roku 1996 znovu do okresu Revúca.

Urban plan | More

Lučivná

Obec Lučivná sa nachádza v západnej časti Popradskej kotliny s výhľadom na strednú a západnú časť Vysokých Tatier. Leží v nadmorskej výške 750 m. Do katastra obce patrí Lopušná dolina, známa svojimi rekreačnými a športovými zariadeniami špecializovanými na zimnú a letnú rekreáciu. Blízkosť lesa dáva dobré možnosti kratších ale i dlhších prechádzok za spoznávaním prekrásnej ale i vzácnej domácej fauny a flóry.

Urban plan | More

Marhaň

Obec Marhaň sa rozprestiera v juhozápadnej časti Nízkych Beskýd, v povodí rieky Topľa. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1277. Dlhé roky patrilo marhaňské panstvo rodu Dessewffy. Erb obce odzrkadľuje jej poľnohospodársky charakter a tradíciu v chove rýb v miestnych rybníkoch. Rímskokatolícky kostol stojí v Marhani od roku 1921. Z priestorových dôvodov sa však začalo v roku 1991 so stavbou nového kostola. Vďaka horlivosti veriacich, ktorí stavali Boží chrám takmer svojpomocne, mohla byť vykonaná konsegrácia v roku 1996. V tom istom roku sa ukončili i rekonštrukčné práce na evanjelickom kostole, ktorý pochádza z roku 1803. K svetským pamiatkam obce patrí zrenovovaný klasicistický kaštieľ . V súčasnosti tu žije takmer 1000 obyvateľov. Obec spravuje základnú školu a materskú školu. Sú tu dostatočné možnosti kultúrneho ako aj športového vyžitia. V poslednom období svedčí o kvalite života v obci i rast počtu novostavieb v časti Groškovo.

Urban plan | More

Markušovce

Markušovce sú starou historickou obcou ležiacou v údolí rieky Hornád päť kilometrov východne od mesta Spišská Nová Ves. V minulosti bola významnou obcou ovplyvňujúcou život na Spiši vzhľadom na sídlo rodiny Máriássyovcov. Svojimi kultúrnymi a historickými pamiatkami, ktoré sú v obci zákonom chránenou pamiatkovou zónou je predurčená na rozvoj turistického ruchu.

Urban plan | More

Matiašovce

Obec Matiašovce leží v doline potoka Rieka. V administratívnych hraniciach obce sa dnes nachádza aj pôvodná osada Potok, ktorá bola založená ako posledná zamagurská osada v roku 1888.

Urban plan | More

Mudrovce

Obec ležiaca v blízkosti Košic. Nachádza sa v blízkosti niekdajšiemu feudálnemu hradu Lipovec. Je dôvodné domnievať sa, že dediny tu najskôr vznikali v blízkosti hradu, až neskôr vo vzdialenejšej oblasti. Mudrovce teda mali úlohu podhradnej dediny, ktorá zabezpečovala hradný servis.

Urban plan | More

Nemcovce

Nemcovce sa rozprestierajú v Nízkych Beskydách, v údolí rieky Topľa, juhovýchodne od mesta Bardejov. Boli založené podľa nemeckého zákupného práva. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1320. Bola súčasťou panstva Kučín, neskôr panstva Makovica. V súčasnosti tu žije takmer 300 obyvateľov a to výhradne v rodinných domoch, čo podčiarkuje dedinský charakter Nemcoviec. Sakrálna dominanta – rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie, bol vybudovaný svojpomocne občanmi v druhej polovici 20. storočia. Jeho interiér zdobí súsošie. V minulosti stála v obci drevená zvonica, ktorú nahradila od roku 2007 jej replika. Občanom slúži aj nový dom nádeje a funguje tu materská škola. V Nemcovciach pôsobí Poľovnícke združenie Lipie a Dobrovoľný hasičský zbor. Kultúrny program v obci je tradičného zamerania. Bolo tu vybudované viacúčelové športové ihrisko.

Urban plan | More

Nemešany

Obec Nemešany leží v doline Klčovského potoka, na polceste medzi Levočou a Spišským Podhradím. Až dodnes si udržala svoj poľnohospodársky charakter. Poloha obce zabezpečuje vhodné východisko na návštevu Národnej prírodnej rezervácie Sivá Brada alebo prírodnej pamiatky Jazierko na Pažici. V obci sa nachádza lokalita Koscilek, pôvodne stredoveké obývané územie Zalužany, kde sa robili intenzívne archeologické vykopávky.

Urban plan | More

Nižná Myšľa

Chotár obce sa rozprestiera v JV časti Košickej kotliny, pod masívom Slánskych vrchov a v južnej časti okresu Košice okolie (časťou hranice chotára sa dotýka okresu Košice). Leží na sútoku troch významných riek – Hornád, Torysa a Olšava. Ten ovplyvnil rôzne profilovaný terén. Obec a jej okolie sú významnými archeologickými náleziskami z doby kamennej, ale najmä doby bronzovej, kedy bola jedným z najvýznamnejších centier v strednej Európe. Pripravuje sa realizácia archeologického skanzenu. Súčasné osídlenie je koncentrované na návrší, dominuje mu kostol.

Urban plan | More

Nová Polhora

Obec leží v urbanizačnom priestore krajských miest Košice a Prešov a na hlavnej sídelnej rozvojovej osi Košice – Prešov, v ktorej záväzná časť územného plánu VÚC Košického kraja stanovuje vytvárať územno-technické podmienky pre rozvoj osídlenia. Obec má teda značný rozvojový potenciál pre bývanie, výrobu a podnikateľské aktivity, ktorý je navyše podporený polohou na diaľnici D–1, rýchlostnej ceste R-2 a ceste III.tr.

Urban plan | More

Opiná

Opiná leží v Košickej kotline, v doline Olšavky. Majetok Opinej od r. 1229 patril k panstvu Lipovec a bol vlastníctvom rodu Abovcov. Povrch chotára na pahorkatine a masívnej hornatine Slanských vrchov tvoria mladotreťohorné usadeniny a sopečné horniny. Je čiastočne zalesnený nesúvislým lesom (dub, buk, breza). Má hnedozemné, ilimerizované a hnedé lesné pôdy.

Urban plan | More

Plaveč

Nachádza sa v doline Popradu medzi Ľubovnianskou vrchovinou a Levočskými vrchmi v nadm. výške 490 m. V katastri je chránený areál Plavečské štrkoviská, kde žije bobor vodný. Najstaršia správa o obci je z r. 1269, keď kráľ Belo IV. dal rytierovi Bohumírovi dedinu Trstené v Liptove za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a Žehru. Hrad bol postavený v rokoch 1270–1294 ako pohraničná pevnosť.

Urban plan | More

Plechotice

Plechotice ležia v západnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 148 m. Najstaršie písomné správy o Plechoticiach sú z roku 1324. Zisťujeme v nich, že v Plechoticiach mal vtedy majetok zeman Ján syn Martina, ktorý však musel časť plechoticekého majetku prepustiť grófovi Dionýzovi, synovi Blažeja. Iná časť plechotického majetku patrila zemanovi Mikulášovi, synovi Václava. Títo zemania mali v Plechoticiach svoje kúrie a názov Plechotíc používali v predikáte. Uvedené skutočnosti dokazujú, že Plechotice okolo roku 124 boli vyvinutou dedinou.

Urban plan | More

Plešivec

Obec Plešivec je strediskovou obcou s 2 480 obyvateľmi. Leží na sútoku rieky Slaná a potoka Štítnik. Z juhozápadnej strany je bránou do národného parku Slovenský kras, začínajúcu náhornou plošinou Plešivecká planina. Obec je v súčasnosti dôležitým cestným a železničným uzlom, administratívnym a kultúrnym centrom regiónu.

Urban plan | More

Podhorie

Obec Podhorie vznikla spojením obcí Teplá a Žakýl a jej katastrálne územie tvoria katastre týchto dvoch obcí. Leží na severnom úpätí Štiavnických vrchov na rozvodí potoka Teplá a potoka Jasenica v nadmorskej výške 590 – 620 m. Oba toky tvoria prirodzenú os obce, časť intravilánu leží na rozvodnici potokov. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 371 m v údolí potoka Jasenica, najvyšší dosahuje 835,81 m n. m na kóte Štálovo.

Urban plan | More

Poliakovce

Písomne sa prvý krát spomína v roku 1414, keď kráľ Žigmund potvrdil Cudarovcom vlastníctvo panstva Makovica, ku ktorému patrili aj Poliakovce. Vtedajšia písomná forma názvu obce Poljak. Písomnosti z 15. storočia názov obce uvádzajú striedavo Poljak, Polakovycz (1454) a od 16. stor. len pod názvom Polyakocz. Je evidentné, že základom názvu bolo priezvisko Poliak, nepochybne priezvisko prvého šoltýsa, od ktoého vznikol pôvodný slovenský názov Poliakovce a neskôr jeho maďarizovaná podoba.

Urban plan | More

Porúbka

Obec Porúbka leží v údolí rieky Topľa na jej pravom brehu v nadmorskej výške 200 – 210 m. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku menej ako 195 m v nive Tople, najvyšší dosahuje kóta 274 m n. m. na severnom okraji katastra.

Urban plan | More

Považská Bystrica

Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska – Váhom. Priaznivá klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem prilákali človeka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby, starých asi 4500 rokov.

Urban plan | More

Prochot

Obec Prochot leží na východnom úpätí Vtáčnika v údolí Prochotského potoka v nadmorskej výške 590 – 620 m. Tok tvorí prirodzenú os obce. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 385 m v údolí Prochotského potoka, najvyšší dosahuje 1274,4 m n. m na kóte Veľká Homôľka .

Urban plan | More

Rozhanovce

Rozhanovce sa nachádzajú približne 10 km od Košíc. Sú azda jednou z najväčších obcí v celom okolí. Nechýba jej škola, rad obchodov, hostincov, pošta, vlastná knižnica aj s kultúrnym domom, či zdravotné stredisko. Každoročne sa tu konajú folklórne abovské slávnosti, ktorými sa táto obec preslávila. Rozhanovce sa rozprestierajú z menšej časti na rovinke a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ.

Urban plan | More

Rudňany

Obec Rudňany, ktorá sa nachádza 15 km juhovýchodne od okresného mesta Spišská Nová Ves v Hnileckých vrchoch, ktoré tvoria severovýchodnú časť Slovenského rudohoria, od svojho vzniku mala trvalú spojitosť s rudným baníctvom. Už názov obce , resp. osady pri jej vzniku je spojený s nemeckým názvom Medeného potoka Cufurbach, ako o tom svedčia listiny uložené v Markušovskom archíve.

Urban plan | More

Ruskov

Obec Ruskov leží v nadmorskej výške 223 m.n.m. , na východnom okrali Košickej kotliny vo vzdialenosti 21 km východo-juhovýchodne od Košíc, pred vchodom do Slanského priesmyku. Prvá písomnú zmienka pochádza až zo začiatku 14. storočia, i keď dedina je reálne omnoho staršia. V 1303 patril Ruskov do slanského panstva. Vtedy sa páni hradu Slanec, pochádzajúci z rodu Aba, delili o toto panstvo.

Urban plan | More

Slanec

Obec vznikla pod hradom Slanec. O dobe vybudovania Slaneckého hradu neexistujú hodnoverné informácie. Jeho prví majitelia pochádzali z rodu Aba. Hrad ako pevnosť sa prvýkrát spomína v r. 1281. Od roku 1679 je Slanecký hrad neobývanou zrúcaninou. V roku 1815 gróf Jozef Forgách dal opraviť vežu a umiestnil v nej obrazáreň pre turistické účely. V dnešnej dobe je hrad už len zrúcaninou.

Urban plan | More

Slavec

Obec Slavec sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras. Úzky kaňon, kde leží obec Slavec a samosprávne k nej patriaca obec Vidová, z východu ohraničuje Silická, zo západu Plešivecká náhorná planina. Obidve planiny skrývajú vo svojom vnútri nespočetné jaskynné systémy, z ktorých Gombasecká jaskyňa, nachádzajúca sa v katastri obce, svojou krásou si vyslúžila hrdí titul „Súčasť svetového dedičstva UNESCO“.

Urban plan | More

Smižany

Smižany sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji. Je to obec s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.

Urban plan | More

Sokoľ

Obec Sokoľ sa nachádza v severnom cípe Košickej kotlliny v údolí rieky Hornád na neveľkej „náhornej plošine“ nad riekou. Od Košíc je obec vzialená asi 12 kilometrov.

Urban plan | More

Spišský Štvrtok

Obec Spišský Štvrtok sa nachádza v Prešovskom kraji, okres Levoča, leží v Hornádskej kotline, Kozích chrbtoch, na okraji Levočských vrchov, v nadmorskej výške 520 – 600m, s rozlohou katastra 1 424 ha a počtom obyvateľov 2 273 (r.2001).

Urban plan | More

Šuňava

Obec Šuňava vznikla 1.januára 1974 zlúčením obcí Nižná a Vyšná Šuňava. Členitý chotár obce, ležiacej na pomedzí Liptova a Spiša ovplyvňoval celkový charakter a intenzitu osídlenia od nepamäti. Keďže sa obec nenachádza pri hlavných cestných ťahoch, podarilo sa tu zachovať kus panenskej prírody, ktorá je stále častejšie navštevovaná a vyhľadávaná turistami a vášnivými hubármi. Zaujímavosťou v obci je Park dvoch morí umiestnený na námestí v centre obce.

Urban plan | More

Trsťany

Prvú písomnú zmienku o obci Trsťany poznáme z roku 1288. Ide v podstate o testament, ktorý si vyhotovil mag. Dionýz, syn Buduna z rodu Aba – vtedajší vlastník obce. Dedinu Trsťany dal svojmu oficiálovi Ladislavovi do konca života. Tento dochovaný písomný záznam je neklamným svedectvom, že Trsťany sú stará dedina, ktorá bola vyvinutá už v druhej polovici 13. storočia, možno skôr.

Urban plan | More

Utekáč

Priamo v strete krásnych Veporských vrchov, rozložená v blízkosti rieky Rimavica v doline, nachádza sa obec Utekáč. Prvou zmienkou sa považuje archívny zápis v Banskej Štiavnici o obci s týmto názvom v roku 1593. Názov vznikol od udalosti, keď tadiaľto unikal uhorský kráľ Bela IV pre Tatármi. Celkovo je obec veľmi malinká, na Slovensku, ale naozaj aj v ďalekom svete však Utekáč preslávili sklárne a továrne na výrobu termosiek. Tie sa vyvážali najmä to Škandinávie, Kuby a Juhoslávie. Samozrejme že plnili potreby aj na našom území.

Urban plan | More

Vajkovce

Obec leží na ľavom brehu rieky Torysy v nadmorskej výške 205 m.n.m. v Košickom kraji.

Urban plan | More

Vikartovce

Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Nízkych Tatier, z juhu obkolesená výbežkami Prednej hole, ktorá je najvýznamnejšou vetvou Kráľovej hole. Na druhej strane Kozie chrbáty, ktorých najvyšším vrchom je Kozí kameň – nadmorská výška 1255,3 m. Členitý povrch chotára je z veľkej časti zalesnený a ponúka široké možnosti peších letných a zimných túr.

Urban plan | More

Vtáčkovce

Nachádzajú sa v severovýchodnej časti okresu Košice-okolie na východ od Košickej kotliny v Toryskej pahorkatine, vo vzdialenosti 25km severovýchodným smerom od Košíc. Z celkovej výmery katastrálneho územia na poľnohospodársku pôdu pripadá 62%.

Urban plan | More